Normalizácia

Cieľom normalizácie je vytvoriť oceľ s jednotnou a jemnozrnnou štruktúrou. Tento postup sa používa na získanie predvídateľnej mikroštruktúry a zaistenie mechanických vlastností ocele.

Výhody

Po kovaní, valcovaní za tepla alebo odlievaní je mikroštruktúra ocele často nehomogénna a pozostáva z veľkých zŕn a nežiaducich komponentov v štruktúre, ako je bainit a karbidy. Takáto mikroštruktúra má negatívny vplyv na mechanické vlastnosti ocele a rovnako aj na obrobiteľnosť. Pri normalizácii môže oceľ získať jemnejšiu, zrnitú a homogénnu štruktúru s predvídateľnými vlastnosťami a obrobiteľnosťou.

Aplikácie a materiály

Normalizácia sa používa hlavne v prípade uhlíkových a nízkolegovaných ocelí na normalizáciu štruktúry po kovaní, valcovaní za tepla alebo odlievaní. Tvrdosť po normalizácii závisí od analýzy rozmerov ocele a použitej rýchlosti chladenia (približne 100 – 250 HB).

Detaily procesu

Počas normalizácie sa materiál zahreje na teplotu približne ekvivalentnú teplote kalenia (800 °C – 920 °C). Pri tejto teplote sa tvoria nové austenitické zrná. Austenitické zrná sú oveľa menšie ako predchádzajúce feritické zrná. Po zahriatí a krátkom čase ohrevu sa komponenty voľne chladia na vzduchu (plynom). Počas chladenia sa vytvárajú nové feritické zrná s ešte vylepšenou veľkosťou. V niektorých prípadoch prebieha zahrievanie aj chladenie v ochrannej atmosfére, aby sa zabránilo oxidácii a dekarbonizácii.