Žíhanie

Žíhanie je proces tepelného spracovania, ktorý mení mikroštruktúru materiálu a mení jeho mechanické alebo elektrické vlastnosti. V prípade ocelí sa žíhanie zvyčajne používa na zníženie tvrdosti, zvýšenie kujnosti a na odstránenie vnútorných pnutí.

Výhody

Pri žíhaní sa obnoví kujnosť po spracovaní za studena, čo umožní ďalšie spracovanie bez praskania. Žíhanie sa môže použiť aj na uvoľnenie mechanických pnutí spôsobených brúsením, obrábaním atď., čím sa zabráni deformácii počas následných operácií tepelného spracovania s vyššou teplotou. V niektorých prípadoch sa žíhanie používa na zlepšenie elektrických parametrov.

Aplikácie a materiály

Jednou z hlavných aplikácií žíhania je zvrátenie účinkov kalenia pri práci. Pri tvárnení za studena, ťahaní, ohýbaní atď. môže materiál stvrdnúť natoľko, že ďalšie opracovanie nemusí byť možné alebo môže viesť k praskaniu. Po operácii žíhania v tomto štádiu bude materiál kujnejší, takže bude možné ďalšie tvarovanie. Podobným spôsobom sa žíhanie používa na odstránenie vnútorných pnutí, ktoré vznikajú pri tuhnutí zvarov.

Okrem ocelí možno s výhodou žíhať aj ďalšie kovy, napríklad meď, hliník a mosadz.

Detaily procesu

Žíhanie je všeobecný výraz a možno ho ďalej klasifikovať podľa teploty a atmosféry.

V prípade ocelí prebieha subkritické žíhanie pri teplote 1 000 °F – 1 200 °F, takže nedochádza k žiadnej zmene kryštalickej štruktúry. Interkritické žíhanie sa vykonáva pri teplote 1 200 °F – 1 400 °F, takže dochádza k určitej transformácii na austenit a pri úplnom žíhaní nastáva úplná austenitizácia materiálu pri teplote 1 500 °F – 1 700 °F.

Komponenty je možné žíhať vo vákuu alebo v redukčnej atmosfére, ak je potrebný lesklý povrch. Žíhanie na vzduchu sa používa v prípade, ak povrchová úprava nepredstavuje dôležitý faktor a počas žíhania sa môže použiť endotermická/neutrálna atmosféra na reguláciu dekarbonizácie.